„COVID je vírus, ktorý predstavuje súbor príznakov, pričom každá osoba môže mať inú symptomatológiu –  v závislosti od mutácie, ktoré sa v súčasnosti objavujú.“

U takmer 25% pacientov hospitalizovaných s COVID-19 boli diagnostikované kardiovaskulárne komplikácie – zápal srdcového svalu a znížená funkcia srdca, ktoré predstavujú dva z hlavných problémov. Takisto poruchy zrážania krvi vedúce k zvýšenej tvorbe trombov v arteriálnom  alebo venóznom cievnom systéme sú zaznamenané u pacientov s COVID, ktorí nevyhnutne potrebujú klasické, eventuálne i intervenčné vyšetrenie srdca alebo periférneho cievneho systému.

Zápal je prirodzená reakcia vyvolaná ako obranný mechanizmus nášho tela na baktérie alebo toxíny. Poškodené bunky uvoľňujú látky, ktoré spôsobujú opuch ciev – a tým napomáhajú k ich uzatvoreniu.

Vírus spúšťa rôzne stupne zápalovej odpovede organizmu, pacienti majú symptómy ako ľudia s infarktom myokardu s akútnou končatinovou ischémiou alebo so zápalom periférnych žíl.  COVID sa môže javiť ako myokarditída a vaskulitída. Vírusová myokarditída, môže ovplyvniť schopnosť srdca efektívne pumpovať krv do tela alebo spôsobovať arytmie.

Ľudia s arytmiou sú náchylnejší na tvorbu krvných zrazenín v srdci a ich presunutiu do periférneho tepnového riečiska. Môžu vzniknúť krvné zrazeniny, ktoré sa môžu tvoriť v žilách panvy alebo v dolnej končatine a migrovať do pľúc, alebo sa tvoria priamo v pľúcach.

Ešte pred začiatkom druhej vlny pandémie prebehlo viacero medzinárodných štúdií so zameraním na kardiovaskulárne komplikácie. Medzi najčastejšie patrili: bolesti svalov a dolných končatín, výrazná únava, pretrvávajúci pocit horúčky, sťažené dýchanie, bolesti na hrudníku, búšenie srdca, bolesti hlavy, úzkosť, tŕpnutie končatín alebo ich častí.

COVID-19 môže zanechať následky na srdci aj na cievach

Pri infekcii COVID-19 môže dôjsť k poškodeniu srdca na rôznych úrovniach.

Môže dôjsť k rozkolísaniu hodnôt krvného tlaku, vzniku arytmií, zápalu srdcového svalu, dokonca až k akútnemu srdcovému zlyhávaniu.

Obávanou komplikáciou môže byť poškodenie koronárnych ciev trombózou, poškodenie koronárnych tepien, až infarkt myokard. Komplikácie infekcie COVID-19 sa môžu vyskytnúť u ľudí bez známeho kardiovaskulárneho ochorenia.

Zápal vyvolaný vírusom COVID-19 vedie k aktivácii systému zrážania krvi (tzv. prokoagulačný efekt). V dôsledku toho dôjde k poškodeniu koronárnych ciev trombózou a tiež k poškodeniu periférneho cievneho systému.

Závažnou komplikáciou v súvislosti s COVID-19 je embólia a na základe publikovaných metaanalýz môže byť riziko trombózy a  tromboembólie až 20 %.

 Medzi dlhodobé postkovidové komplikácie zaraďujeme:

1. Kardiovaskulárne: bolesti na hrudníku, búšenie srdca,
2. Hematologické: zvýšená tvorba krvných zrazenín a poruchy prekrvenia končatín,

3. Respiračné: pretrvávajúca dušnosť, chronicky kašeľ, fibróza pľúc,

1. Neuropsychické: bolesti hlavy, točenie hlavy, kognitívna dysfunkcia (poruchy pamäte,…), zmeny nálady, senzomotoricky deficit (porucha chuti, čuchu,…), chronická únava a poruchy spánku.

Covid-19 nesmieme brať na ľahkú váhu

Základnou myšlienkou je nebrať toto ochorenie na ľahkú váhu. Verejnosť musí byť informovaná aj o dlhodobých následkoch tohto ochorenia, zvlášť ak máme diagnostikovať cievne ochorenie. Komplikácie sa môžu objaviť aj s väčším časovým odstupom a môžu mať vplyv na kvalitu života pacienta. V tom prípade netreba váhať, ale naopak vyhľadať svojho lekára a poradiť sa. Výsledok akejkoľvek liečby je v drvivej väčšine prípadov tým úspešnejší, čím skôr sa začne.

• Najlepšie čo máme, je prevencia zvlášť u cievnych pacientov. Chrániť treba seba a svoje kardiovaskulárne zdravie.

Zo štrnástich štúdií, ktoré uvádzali riziko úmrtia súvisiaceho s už existujúcim kardiovaskulárnym ochorením, 7 uvádzalo štatisticky významnú súvislosť. Celková združená RR úmrtnosti na COVID-19 spojená s kardiovaskulárnym ochorením bola 2,25 (95% CI: 1,60–3,17), čo znamená približne dvojnásobne väčšie riziko úmrtia pacientov s kardiovaskulárnym ochorením.

Európska kardiologická spoločnosť i Slovenská kardiologická spoločnosť vydali stanovisko o nutnosti pokračovania v liečbe antihypertenzívami, ktorú má pacient predpísanú. Vysadenie liečby môže viesť k závažným kardiovaskulárnym komplikáciám, ako napríklad: vznik cievnej mozgovej príhody, akútneho infarktu myokardu, zlyhania obličiek, nedokrvenosti končatín a ich častí. Pacienti, ktorí dôsledne užívali predpísané lieky pre cievne ochorenia mali v prípade nakazenia COVID-19 ľahší priebeh infekcie, nižšiu potrebu hospitalizácií, kratšiu dobu hospitalizácií a nižší výskyt vážnych komplikácií. Preto odkaz pre pacientov – nepočúvajte neopodstatnené fámy. Treba dodržiavať všetky odporúčania lekárov a užívať predpísanú liečbu.

Dôležitý je i poznatok, že závažné komplikácie sa môžu vyskytnúť aj u ľudí bez známeho kardiovaskulárneho ochorenia. Niektorí nemusia vedieť, že majú takéto ochorenie, napríklad majú nediagnostikovanú artériovú hypertenziu a nediagnostikované periférne cievne ochorenie. Počas infekcie alebo po infekcii COVID-19 sa to môže prejaviť poškodením cievneho systému so závažnými dôsledkami (amputácie končatín a ich častí).

Je dôležité, aby sa nezabúdalo na prevenciu a liečbu srdcovo-cievnych ochorení i v dobe pandémie COVID-19, pravidelné kontroly u cievneho špecialistu.

Poučenie pre cievnych pacientov:

a, dôsledne dodržiavať protiepidemické opatrenia,

b, dodržiavanie dispenzárneho režimu a pravidelných kontrol u arytmológa a cievneho 

    špecialistu,

c, dodržiavanie farmakologickej liečby- naordinovanej cievnym špecialistom,

d, v prípade akýchkoľvek príznakov zhoršenia zdravotného stavu –  telefonická i osobná

    kontrola u cievneho lekára.